Hasta la vista, Mourinho!

Autor: Gorazd Rosa | 24.5.2013 o 21:42 | Karma článku: 5,80 | Prečítané:  474x

Nie každý vydrží dlho na jednom mieste. Vo futbalovom svete to platí dvojnásobne, najmä u trénerov. Česť výnimkám ako napríklad Sir Alex Ferguson, ktorý vyše 27 rokov viedol Manchester United na ceste za úspechmi a zanechal po sebe hlbokú brázdu. Ale sú aj takí, ktorí menia pôsobiská ako svoje spodky. Niektorí preto, lebo v klube už nie je pre nich miesto, iní zo svojho vlastného rozhodnutia a iní chcú zbierať trofeje v rozličných mužstvách, aby dokázali, akí sú výnimoční. Jedným z nich je aj Pán Výnimočný - José Mourinho.

Nie nadarmo sa on sám tak nazval. Vo futbalovom svete je meno José Mourinho pojem, ktorý má veľkú váhu. Tréner, ktorý je "vidieť" nielen na ihrisku. Jeho zbierka trofejí hovorí za všetko. Kde prišiel, tam vyhrával. Za Porto, Chelsea a Inter Milán vyhral prakticky všetko, čo sa dalo. Po týchto úspešných pôsobeniach prijal ďalšiu výzvu - Real Madrid. Aj s týmto španielskym gigantom chcel dosiahnuť významné úspechy. Lenže nie vždy všetko vyjde tak, ako má. Real Madrid s ním predčasne ukončil po troch rokoch spoluprácu.

Mourinho je známy predovšetkým svojou jedinečnou povahou, keď jednu chvíľu pôsobí ako flegmatik, ktorý si taktne plní svoje trénerské povinnosti a v jednom momente vybuchne na ihrisku ako bomba a odnášajú si to rozhodcovia, hráči a tréneri súpera a novinári. Keď prišiel do Realu, stála pred ním neľahká úloha dostať klub z tieňa Barcelony opäť na vrchol svetového futbalu. Zároveň sa musel popasovať s obrovským tlakom a zodpovednosťou, lebo trénovať Real Madrid nie je hocičo. V prvom zápase pod jeho vedením prehral Real na pôde Barcelony zahanbujúco 5:0. Mourinho vtedy zvolil až veľmi ofenzívnu taktiku, čo bola voda na barcelonský mlyn. Po tomto zápase sa naňho vrhla lavína kritiky, že ani on nenájde recept na katalánske mužstvo, ktoré vtedy zbieralo jeden pohár za druhým. No postupne dokázal vybudovať kompaktné mužstvo na čele s Casillasom a hviezdnym Cristianom Ronaldom a za tri roky jeho pôsobenia sa hra Realu tej barcelonskej vyrovnala a v posledných zápasoch bol Real dokonca už lepším tímom. Aj tu vidieť kus trénerského kumštu, ktorý Mourinho má. Vie odhadnúť slabiny súpera a pripraviť takticky a psychologicky svoje mužstvo na dôležité zápasy. V tomto tkvie sila jeho úspechu. Od každého hráča vyžaduje maximum, disciplinovanosť, správny prístup a ku každému hráčovi je úprimný a povie všetko, čo má na srdci, bez ohľadu na to či sa jedná o hviezdu klubu. Dokáže hráčov namotivovať a nabudiť k vynikajúcim výkonom. Nie nadarmo si preto za ním hráči stáli a hovorili, že pod lepším trénerom ešte nehrali. Aj Ronaldo v ňom našiel správnu autoritu a pod jeho vedením sa strelecky utrhol z reťaze a lámal jeden klubový rekord za druhým. Mourinho si priviedol perspektívnych hráčov do Realu, či to bol Özil, Khedira, di Mária a dokázal z nich urobiť hráčov svetového fromátu. Dával príležitosť mladým hráčom, v poslednej dobe to bol Varane, z ktorého sa pomaly, ale isto stáva jeden z najlepších stóperov a takisto hráčom z akadémie, čo tréneri pred ním vôbec nepraktizovali. Pod jeho vedením napríklad debutoval v prvom tíme vtedy len 17-ročný odchovanec José Rodriguez. Mourinho sa teda pokúšal spojiť skúsenosti s mladou krvou a mladých hráčov postupne začleňovať do prvého tímu. Hráčov dával na prvé miesto a preto ako správny psychológ bral všetku ťarchu kritiky od novinárov či rôznych expertov na seba, aby sa hráči netrápili a v pohode mohli trénovať. Aj preto na seba vždy upriamoval pozornosť. Mnohí sa báli, že bude preferovať defenzívny štýl ako v Interi Milán, ale dokázal ofenzívne a peknou hrou valcovať súperov. Dôkazom toho je aj minulá sezóna, kedy nazbieral s tímom rekordný počet bodov (100) aj gólov (121). V tomto si zaslúži uznanie.

Lenže je aj druhá strana mince. Tým prvým negatívom bol počet trofejí, ktoré Mourinho s Realom získal. Vedenie aj fanúšikovia si od neho veľa sľubovali a dúfali, že do klubovej vitríny pribudne viacej pohárov, keďže všade, kde Mourinho predtým pôsobil, žal samé úspechy. Za tri roky dokázal vyhrať s Realom ligu, španielsky pohár a superpohár, a to bolo na klub ako Real Madri veľmi málo. Chýbal ešte zisk Ligy majstrov. A k nemu chýbal Realu vždy len krôčik, keďže za tri roky sa Mourinho dostal vždy do semifinále, ale ďalej to už nešlo. V lige len raz pretrhol sériu Barcelony, a to bolo tiež málo. V tejto sezóne zbabral jej prvú polovicu a tým uľahčil cestu Barcelone za ziskom titulu. Ďalším negatívom bola práve jeho povaha, čím poškodzoval dobré meno klubu a vzťahy s hráčmi a fanúšikmi. Dobre si pamätáme na moment, keď v odvete španielskeho superpohára s Barcelonou pichol prstom do oka vtedajšiemu asistentovi a dnes trénerovi Titovi Villanovovi. Na ihrisku zbytočne emotívne reagoval na situácie a empaticky s ním aj hráči, ktorí sa nechali zbytočne vyprovokovať a vylúčiť. Na tlačových konferenciách si nedával servítku pred ústa, hlavne na rozhodcov, za čo aj potom pykal a s ním trpel aj klub. Zlé vťahy mal aj s novinármi a keď mohol, poslal na tlačovku svojho asistenta Aitora Karanku. Jeho občasné výroky o tom, že sa raz vráti do Anglicka, kde sa cíti najlepšie, nenapomáhali jeho lojálnosti voči klubu a fanúšikom. Madridistas si poštval aj tým, keď nechal Casillasa po vyliečení zlomenej ruky sedieť na lavičke. Avšak aj staronový brankár Diego Lopéz, ktorého prieviedol práve Mourinho, ukázal svoju vynikajúcu formu a zachraňoval Real bravúrnymi zákrokmi. Mourinho si nenechal hovoriť do remesla a vždy volil takú zostavu, ktorá ideálne sedela na súpera. A na konci tejto sezóny už akoby rezignoval a jeho jedinou záchranou bolo víťazstvo v Lige majstrov alebo aspoň v Copa del Rey. Ako sám povedal, zažil najhoršiu sezónu v kariére, čo vyústilo k ukončeniu spolupráce s Realom.

Je potrebné dodať, že Mourinho bol prospechom pre Real a aj napriek tomu, že v Reale toho veľa nezískal a  nie vždy bolo všetko v správnych koľajach, výrazne sa zapísal do histórie klubu a pozdvihol Real z krízy, ktorou trpel v pred jeho príchodom. Preto bude pre jeho nástupcu (pravdepodobne Carlo Ancelotti) ťažké nadviazať na jeho pôsobenie. Mourinho bol aj bude špeciálnym trénerom, ktorý chce byť všade najlepší. Ktorý chce byť Special One. Milovaným aj nenávideným. Takým, ktorého futbal potrebuje. A tak nám len ostáva povedať: "Hasta la vista, Mourinho! Veľa úspechov v ďalšom pôsobisku" (ktorým bude s najväčšou pravdepodobnosťou londýnska Chelsea).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?